Skúsme naopak: Predpokladajme, že dostanem nástroj a je na mne ako s ním naložím -- keď s pastelkou začnem šermovať, je to rovnako validný prístup k hre ako keď nou začnem kresliť alebo búchať po stole do rytmu. (Toto je názor, ktorý má zmysel, napr. hovorí ho andtom.)
Prečo vznikajú spory? Pretože sa zídeme, aby sme spolu zažili nejaký zážitok. Buď sa zhodneme na tom, že budeme pastelkami úchať do rytmu alebo sa zhodneme na kreslení, alebo si povieme, že pol hodinu budeme kresliť a potom búchať a bude nám fajn -- nie je podstatné, akú zábavu sme vygenerovali a či bola v súlade s výrobcom pasteliek; dôležité je, že sa bavíme. (Pokiaľ nezačneme nadávať na výrobcu, lebo pastelka sa po polhodine búchania zlomí.)
Problém nastane vtedy, keď niekto začne frflať, že on si prišiel kresliť a nechce búchať po stole, lebo nemá rytmus a nebaví ho to. Je možné nájsť kompromis (ok, tak pobúchame a potom pokreslíme), je možné kresliča vyhodiť -- a vtedy kreslič bude frflať, že omg, pastelkami sa nemá búchať, ale kresliť.
Iný problém spočíva v tom, keď všetci raz dostaneme tri flauty a je nám povedané, že sa s tým dá dosiahnuť istý druh zábavy. Radostne sa zídeme, skúsime hrať na flautu, fúkať do nej, ale nepôjde nám to, vylúdime len divú zmes pištiacich myší. Budeme frflať, že tá flauta je na prd nástroj, nedá sa na tom fúkať rozumne -- ale problém spočíva v tom, že flaute treba venovať trochu cviku, a navyše nám nik nedodal návod alebo sme nemali vôľu/chuť ho hľadať. Ak sme kreatívni, začneme búchať flautou po stole a založíme bubenícky krúžok. Ak sme menej kreatívni, vytiahneme pastelky. To je opäť validné do chvíle, kým nezačneme prudiť výrobcu fláut, že vyrobil nástroj pre geekov, ktorý nie je pre začiatočníkov.