Fraškovitosť je presne o tom, že keď to hráčov baví, tak nie je o čom debatiť.
Pokiaľ to hráči chápu tak, že "požiada ma o reroll = zasiera mi = vrátim mu to, lebo môžem", tak sa s tým nedá nič robiť.
Pôvodný účel týchto mechaník je posúvať príbeh a ozvláštňovať príbeh. To zdanlivé zasieranie vedie ku kreativite -- len to hráč musí tak pochopiť a prijať.
To isté platí pre Baróna Prášila (kde zasieranie žetónom pomáha, lebo inak sa hráč ukecá xmrti), to isté platí pre Mexican Standoff (i keď je tam je to viacmenej kompetitívna hra), to isté platí aj pre FATE a body osudu a to isté platí aj pre dodávanie karty v konfliktoch v Primetimoch.
Ale k téme: keď som si to prečítal znovu, tak mne to príde tak, že pán autor chce zabiť jedno popoludnie hrami -- tam by som zobral KaM a mám pokoj.