Serathis
Diskusia hráčov o hrePiate sedenie
Streda 09-04-2008
Po predchádzajúcom boji sa situácia upokojila a Arren s ostatnými sa pustila do rozhovoru s dobrodruhmi. Tí sa zmienili o
štyroch vežiach v slumoch a aj o achtaroch, ktorí na nich zaútočili. Tiež hovorili o zvyklostiach achtarov a o monštrách, ktoré vznikajú pri zakázaných spojeniach príslušníkov rôznych kmeňov – zmutovaných Ru-achtaroch. Ovšem Krovacatharis sa nič z toho nesmie dozvedieť. Arren chcela ďalej vedieť, čo také vzácne so sebou nesú, pretože hrdinovia začali tušiť, že to nebudú len jednoduchí pútnici, ale skôr pašeráci. Arren sa snažila svoju pozíciu zahrať smerom k niektorému spriatelenému pašeráckemu gangu, keďže sa jej správne zdalo, že vodca dobrodruhov (predstavil sa ako
Sevin Terikson) sa od nej snaží tajnými znakmi zistiť, či je od fachu. Podarilo sa jej vodcu cudzincov presvedčiť, že vie o čo kráča. Ten sa potom pochválil nazbieranými pokladmi dobrodruhov, medzi ktorými bolo zopár
náramkov s runami,
časť Modrého slnka a hrubá kniha,
kódex Xyros, ktorý je atlasom dramodžských príšer. Arren požadovala časť tejto koristi ako odmenu za to, že dobrodruhom zachránili život. Tí sa k tomu stavajú odmietavo, ale nakoniec náramky a kus Modrého slnka zmenia majiteľa. Modré slnko si zoberie Tevak a náramky schová do vnútorného vačku Sorchan. Keď si chce Arren zobrať kódex, vodca dobrodruhov odmietne a zoberie si ho späť. Následne všetci vyrážajú hlbšie do chodieb hľadať ostatních spoločníkov dobrodruhov (alebo to, čo po nich ostalo).
Družina dorazila pred veľkú sálu s podlahou posiatou ľudskými a inými kosťami. Na druhej strane bolo vidieť veľký húf achtarov, ktorí sa o chvíľku začali rozostupovať a pomedzi nich prebehol obrovský zmutovaný Ru-achtar, odfrkujúc od papule sliny. Zavetril vo vzduchu, akoby sa rozhodoval, čo má spraviť. Arren z miestnosti cítila silu akašického uzla a keďže sa chcela dostať dnu, napadlo odlákať Ru-achtara a pokúsiť sa ho doviesť na miesto, na ktorom bude družina v bojovej výhode. Ako východisko z núdze začala spievať. Ru-achtar zareagoval a začala sa krátka naháňačka po podzemných chodbách. Tevak s Wydvenom šli napred a hľadali vhodné miesto na potýčku, zatiaľčo Arren lákala Ru-achtara svojim spevom, aby družinu nasledoval.
Nakoniec sa vhodné miesto našlo. Na križovatke chodieb bola úzka chodbička, ktorou sa dokázal pretlačiť iba Wydven. Ten si zastal na druhej strane a pripravil luk. Tevak sa ukryl ešte pred križovatkou v jednej z bočných chodieb. Arren zabočila vľavo a stále spevom lákala Ru-achtara na pripravené miesto. Sorchan s dobrodruhmi zabočil vpravo a medzitým si v čiernej olejovitej tekutine, ktorá sa znovu začala objavovať na stenách a na podlahe, namočil šípku do kuše. Ru-achtar zastal na začiatku chodby, ktorou už všetci prebehli ku križovatke, akoby šípil nebezpečenstvo. Arren svoj spev zosilnila a Wydven nelenil, zacielil a zasiahol Ru-achtara šípom. Prekvapený a teraz už rozzúrenejší Ru-achtar sa vydal smerom k útočníkovi. Ten ho stihol zasiahnuť ešte jedným šípom, keď sa Ru-achtar zastavil pri Tevakovej uličke a otočil sa k nemu. Tevak ustúpil, ale stále bol v dosahu Ru-achtarových drápov, ktoré ho zasiahli krížom cez hruď. Tevak použil svoje horiace ruky a spôsobil Ru-achtarovi nepríjemné zranenie, ten mu však oplatil mocnou ranou drápom, ktorá Tevaka vyradila z ďalšieho boja.Wydven vypustil ďalší úspešný šíp a Ru-achtar odvrátil svoju pozornosť od už neškodného nepriateľa k svojmu mučiteľovi. Vtedy vystúpil spoza rohu aj Sorchan so zapálenou šípkou, sklonil kušu k podlahe a stisol spúšť. Šípka pri náraze na kameň kúsok za Ru-achtarom zacvendžala a zapálila čiernu tekutinu. Tá začala horieť smerom k Ru-achtarovi a nakoniec ho dostihla a zapálila aj jeho srsť. Wydven neprestával strieľať šípy, ani keď sa bolesťou zdivočené monštrum rozbehlo chodbou, zapaľujúc za sebou podlahu a steny. Do cesty sa mu nebojácne postavila Arren, ktorá mu zasadila smrteľnú ranu svojou palicou. Sama však utrpela važné zranienie. Predtým než Ru-Achtar definitívne skonal, vykričal do okolia celú svoju zlosť a zúfalstvo v jednom jasnom telepatickom výbuchu, ktorý zranenú Arren a Tevaka uvrhol do hlbokého bezvedomia a na pokraj síl priviedol aj Sorchana s Wydwenom. Obaja však stále boli s pomocou umu, šikovných rúk a liečivých mastí schopní priviesť dvoch umierajúcich k vedomiu. Zmätok boja a následného ošetrovania poskytol pašerákom priestor na únik do temných tunelov.
Po krátkom zotavení Tevak prešiel k telu Ru-achtara a vylomil z čeluste monštra jeden z obrovských zubov ako trofej. Hrdinovia zistili, že pašeráci počas boja zbabelo utiekli bočnými chodbami a tak im kvôli vyčerpaniu a zraneniam neostávalo nič iné, než vrátiť sa späť do ich nového domu. Cestou späť sa Tevak zastavil u kováča oproti vchodu do podzemia a zavrel za sebou vchodové dvere. Sorchan sa so záujmom vydal tým istým smerom a chcel vidieť, čo sa deje vo vnútri. Tevak medzitým s kováčom prehodil pár slov a poprosil ho, či môže pre neho niečo vykovať. Podal mu zub z Ru-achtara, a to už na dvere zabúchal Sorchan. Tevak sa ešte pýtal na čepel, ktorú kováč kul pred vstupom družiny do podzemia, kováč sa však tváril, že nevie o čom je reč. Po dohode o cene za prácu sa Tevak s kováčom rozlúčil a kováč otvoril dvere, na ktoré sa po niekoľkýkrát chystal zabúchať Sorchan. Vidiac, že Tevak znovu vychádza von, sa Sorchan ospravedlnil s tým, že chcel len vedieť, kde je jeho priateľ. Družina sa potom vrátila do svojho domu. Tam zostala dva dni, počas ktorých sa Sorchan spolu s Wydvenom starali o svoje zranenia a zranenia ostatných.
Medzičasom sa Tevak vydal znovu ku kováčovi
Ern-Hefrenovi, ktorý mu dal hotový náhrdelník s Ru-achtarovým zubom. Okrem toho vidiac, že Tevak nijakým spôsobom nechcel zneužiť znalosť o nočnom kovaní zbrane, sa rozhodol mu zdôveriť – pravdepodobne aj preto, že sa isto dopočul o práci hrdinov pre Oči Trónu. Tevak sa tak dozvedel, že kováč kuje podľa dávnych postupov zbraň nesmiernej ceny a o nič menšej kvality. Dlhú a úzku čepeľ kopije, zbraň určenú na zabitie draka. Tevak prisľúbil zachovať túto znalosť v tajnosti a občas v noci sledovať okolie kováčne. S informáciou pevne v hlave a príveskom v hrsti sa vrátil do domu k odpočívajúcim hrdinom, kde pri spoločnej večeri odovzdal cennú trofej Wydvenovi ako prejav vďaky za záchranu Arren.
Arren sa počas oddychu družiny stretla so zachránenou Au-Carris, aby ju varovala pred predstaveným rádu Akašikov Sivalionom. Informovala ju, že Sivalion Arren zakázal zúčastniť sa pátrania po nej a že po jej záchrane musela Arren z rádu odísť, lebo tento zákaz porušila. Au-Carris si má dávať pozor na svoj život. Zároveň Arren chcela, aby mala Au-Carris otvorené oči a zbierala informácie o ráde, ktoré by sa jej zdali podozrivé. Arren by tieto informácie veľmi pomohli. S tým sa obe akašičky rozlúčili a Arren sa vydala späť.
Na tretí deň sa družina vydáva znovu do podzemia a do rozľahlej miestnosti, ktorú musela predtým kvôli Ru-achtarovi opustiť. Po stenách tu Sorchan nachádza rozličné nápisy, ktoré hovoria niečo o siedmich bohoch, ktorí založili toto miesto a o ľuďoch, ktorí sem potom chodili a ucievali ich. Ľudia v meste práve oslavovali sviatok siedmych bohov a hrdinovia sa dozvedajú aj ich mená. Hlavne ale meno jedného najuctievanejšieho z nich – Markraga, Pána zmien – alebo podľa Tevaka meňavého boha z Proroctva. Tieto informácie sa družina dozvedela v krčme pri rozhovore s jedným faenským obchodníkom. Arren chcela od neho vedieť informácie o kódexe Xyros. Bolo jej povedané, že nedávno bol objavený dom v slumoch, v ktorom sa našlo okrem všelijakých artefaktov aj množstvo starých kníh. Arren sa s obchodníkom dohodla, že za peńažnú odmenu jej nejaké informácie o stratenom kódexe zoženie. Tevaka uctievanie krvavého boha Markraga, ktoré bolo vedľajšou témou rozhovoru, tak nahnevalo, že si naschvál porezal dlaň a obchodníkovi hodil zopár krvavých mincí ako zálohu.
Družina vyráža do slumov za mestom. Je to nebezpečné miesto, hlavne pre osamotených pútnikov, takže každá zbraň je tu vítanou pomocou. Tevak s Arren ostávajú v krčme blízko prechodu do mesta a Sorchan s Wydvenom sa vydávajú na krátky prieskum
do uličky Pri malom trhu. Je to tretie miesto z denníku Au-carris, na ktorom má byť ďalší akašický uzol spoločnej pamäte. V tejto uličke nájdu trhovníkov so stánkami, ktorí ponúkajú svoj skromný tovar. Sorchan s Wydvenom sa rozhliadajú a hľadajú akékoľvek známky utajeného vchodu. Sorchan si všimne pri jedných dverách zlomené koleso (presne také isté, aké bolo pred krčmou litoriánca
Červeného drápa (Redclaw) upozorní naň Wydvena. Potom sa ale obidvaja vydajú späť, pretože je tu príliš veľa zvedavých ľudí.
Medzitým v krčme Tevak a Arren diskutujú o úlomkoch Modrého Slnka. Arren sa obáva ich zhromažďovania v Tevakových rukách. Tevak súhlasí a žiada Arren o prechovávanie jedného z úlomkov. Arren však odmieta a nástojí, aby jeden z úlomkov bezpečne uschovali, s čím ale Tevak nesúhlasí. Nechce úlomok pustiť z bezpečia vlastných rúk a sklamaný odmietnutím odchádza.
Keď sa zvečerí, vyberú sa k zlomenému kolesu všetci spoločne. Sorchan sa ponúkne, že vojde dnu sám a obhliadne situáciu. Tvári sa, akoby do takejto spoločnosti patril a pri bare si objedná víno. Obsluhuje ho priamo Červený dráp a keďže sa mu Sorchan akosi nezdá, pýta sa ho na jeho zámery v týchto končinách, keďže je tu asi nový. Sorchan sa tak, ako by o všetkom vedel, pýta na uzol. Červený dráp spozornie a chce viedieť prečo. Sorchan ponúka výmenou za túto informáciu pre svojho zamestnávateľa vedomosti o družine našich hrdinov, keďže s nimi mal litoriánec predým problémy. Ten sa tvári, že o ničom nevie a ponúka Sorchanovi rozhovor so svojím nadriadeným drachom. Sorchan nechce prezradiť svoju identitu a najprv odmieta, že nemá toľko času, ale nakoniec odchádza s litoriáncom do malého skladu, kde sa krátko rozprávajú a Červený dráp potom vychádza von. Tam stojí pár urastených chlapov, ktorí sa sem presunuli od okolitých stolov. Sorchan si ich premeriava a nakoniec za sebou nechá zatvoriť dvere skladu.
Ostatní členovia družiny stále čakajú vonku na nejakú správu od Sorchana. Nakoniec sa Wydven vyberie okolo budovy poobhliadnuť sa a keď z druhej strany zbadá slabo osvetlený dvor a na ňom drachu K’velr’ga, rozhodne sa vyliezť na strechu a prikradnúť sa bližšie. K drachovi práve zadným východom prichádza Červený dráp, ktorého Wydven ihneď spozná, a hovorí mu, že dole v sklade je akýsi verrik, ktorý s ním chce hovoriť. Dracha ledabolo odpovedá, že ešte je čas a jeho armádu už aj tak nič nezastaví...
